Veduty Bratislavy sa dochovali ako grafické listy; pohľady na mesto vytvorené v médiu maľby, či kresby nachádzame až do 19. storočia len výnimočne. Majú podobu voľných grafík, letákov alebo ilustrácií v kronikách, atlasoch, cestopisnej, topografickej, historickej a tiež geograficky orientovanej literatúre. Tvorcovia ich vyhotovovali zväčša na objednávku vydavateľov, nakladateľov, či grafických dielní, ktorí publikovali nezriedka celé edície tlačí, a tie sa vkladali do kníh alebo mali formu voľných listov. V rámci dochovaného materiálu majú takéto zobrazenia podobu samostatných pohľadov na mesto a jeho interiér alebo sú súčasťou tlačí, kde veduta plní podružnú úlohu a slúži skôr na lokalizovanie či dopovedanie určitého obrazového výjavu. Sem patria historické, žánrové, hagiografické či batalistické scény, portréty, plány a mapy, ktoré sa vzťahujú k Bratislave a jej dejinám.